Rodíme sa ako ateisti? Je náboženská výchova indoktrináciou?

Je človek z hľadiska svojej prirodzenosti náboženskou alebo nenáboženskou bytosťou? Kritika voči náboženstvu je taká, že deti sa rodia ako ateisti, a len neskôr nadobúdajú náboženskú vieru, a to hlavne bez kritického posúdenia, čiže indoktrináciou.

Sú deti prirodzene ateisti?
Nie je to tak jednoduché. V prvom rade, veľmi malé deti (ako novorodenci) nie sú teisti, ani ateisti. Nemajú ešte tak vyvinuté myslenie, aby pochopili koncept tvrdenia „Boh existuje / Boh neexistuje“. Ateista popiera Božiu existenciu, čiže tak malé dieťa nemôže byť ateistom, keďže nemôže poprieť niečo, čo nepozná.

Človek je náboženská bytosť. Náboženstvo je univerzálnou skúsenosťou a prvkom ľudstva. Nezdá sa teda, že by bol človek prirodzene ateistickou bytosťou. Okrem toho, ako deti postupne rozvíjajú svoj kognitívny potenciál, tak sú náchylnejšie k náboženskej viere. Ide o istú predispozíciu k viere v nadprirodzeno. Zdá sa teda, že nie teizmus, ale skôr ateizmus je nadobudnutá pozícia.

Z tohto možno vyvodiť, že deti nepotrebujú byť indoktrinované do náboženskej viery. Nepopieram, že sa to môže diať, avšak, náboženská výchova sama o sebe neznamená indoktrináciu.

Čo je indoktrinácia
Indoktrinácia sa týka spôsobu vyučovania. Nesúvisí s konkrétnym systémom presvedčenia. To znamená, že indoktrinovať sa dá v akejkoľvek oblasti. Pri indoktrinácii ide o úsilie, aby druhí prijali presvedčenie, názory, zásady bez kritického zváženia a posúdenia iných možností.

Môže sa to diať vo sfére náboženstva? Áno. Znamená to, že sa to automaticky deje, ak ide o náboženstvo? Nie. Môže sa to diať aj v inej oblasti? Áno. Môžu teda indoktrinovať aj ateisti? Áno.

Indoktrinácia sa netýka iba náboženstva, a nie každé vyučovanie náboženstva je indoktrináciou. Riziko, že deti budú nekriticky prijímať istý systém presvedčenia existuje v rodine veriacich aj neveriacich. Ide o to, ako sa niečo vyučuje, nie o to, čo sa vyučuje.

Dvojitý štandard
Výchova k náboženskej viere sa považuje za indoktrináciu, ale výchova k ateizmu za vzdelávanie. Vidíš ten dvojitý štandard? Pričom, obe strany sú na tom rovnako: majú snahu viesť svoje deti k dobru a pravde, a to je ovplyvnené presvedčením rodičov. Prečo by jedna výchova mala byť považovaná za vnucovanie presvedčenia, a druhá výchova za rozvoj kritického myslenia?

Zdá sa teda, že ateistom jednoducho iba vadí, že sú deti v rodinách vychovávané vo viere. A neberú do úvahy možnosť, že veriaci rodičia zároveň môžu viesť svoje deti ku kritickému mysleniu a spoznávaniu aj iných presvedčení, zatiaľ čo ateistom naopak hrozí, že budú viesť svoje deti k ateizmu bez kritického zvažovania, k prijatiu presvedčení ako napr.: „náboženstvo je len rozprávka pre dospelých“, „Boh neexistuje“, „veda je jediný spoľahlivý zdroj poznávania sveta“, „viera a veda sú v rozpore“, a pod.

Veriaci, aj neveriaci rodičia majú zodpovednosť a oprávnenie vychovávať a vyučovať svoje deti, a poskytovať im dôvody pre dané názory. Robia to obe strany rovnako. Považovať jednu výchovu za indoktrináciu len kvôli tomu, čo je obsahom výchovy, je paradoxne nekritické posúdenie situácie, pretože len na základe obsahu nevieme určiť, či naozaj dochádza k indoktrinácii.

Veriaci poskytujú dôvody pre svoju vieru, rovnako aj neveriaci poskytujú dôvody, prečo veriť, že existuje iba prirodzený svet. Rodičia bežne vychovávajú svoje deti k tomu, čo považujú za správne a pravdivé. Túto zodpovednosť veriaci rodičia neveriacim nechcú zobrať, rovnako by neveriaci nemali brať túto zodpovednosť tým veriacim.

Nech už ide o akékoľvek presvedčenie, je možné vzdelávať a viesť deti ku kritickému mysleniu. Ako uvádza Trent Horn vo svojom článku o indoktrinácii: 
"Povedať, že náboženskí rodičia praktizujú “indoktrináciu”, kým nenáboženskí rodičia len “vzdelávajú (vychovávajú)”, nie je nič iné ako protináboženská bigotnosť.”
Indoktrinácia sa týka spôsobu vyučovania, nie obsahu. Veriaci, aj neveriaci si potrebujú dať pozor, aby vychovávali svoje deti k tomu, čo považujú za správne a pravdivé, ale zároveň ich nechali klásť otázky, odpovedali na ne, a poskytli dôvody a možné alternatívne pohľady (primerane k veku).

ZHRNUTIE:
  • Človek je z hľadiska svojej prirodzenosti skôr náboženskou, ako nenáboženskou bytosťou.
  • Deti sa nerodia ako ateisti.
  • Indoktrinácia sa týka spôsobu vyučovania, nie obsahu. 
  • Náboženská výchova nie je automaticky indoktrináciou (aj keď, môže sa to stať), a naopak, ateistická výchova môže byť indoktrináciou (aj keď, nemusí sa to stať). Obe strany sú na tom rovnako.
Pre viac informácií si vypočuj podcast č. 2 s názvom "Rodíme sa ako ateisti? Je náboženská výchova detskou indoktrináciou?"

Komentáre

Zverejnenie komentára